Z pohľadu hradu Muszyna...
Od brehov Popradu sa začína strmo vypínať k nebu vrch kužeľovitého tvaru a z jeho čela vyčnieva, sťaby rameno obra, veža - posledný zvyšok hradu, ktorý voľakedy vládol mestu a celému okoliu . Takto opisoval hrad v Muszyne istý cestovateľ, známy iba pod iniciálami A. G., v roku 1837. Dnes však pevnosť Muszyna, ako aj vrch, vyzerajú inak. O takmer 180 rokov, ktoré uplynuli od čias, kedy A. G. navštívil mestečko, sa z veže zachovala jedine pivnica, a koncom 19. storočia a v nasledujúcom storočí boli pretvorené svahy vrchu z juhu a zo západu.

Hradný vrch (Góra Zamkowa), ktorý prečnieva do doliny, obklopený miestami, kde sa rozlievajú rieky Poprad, Szczawnik a Muszynka, nazývaný v najstarších dokumentoch Muszyna, na jednej strane zaisťoval bezpečný úkryt, na druhej umožňoval kontrolovať celú dolinu. Obranyschopnosť tohto miesta zvyšovali holé, strmé svahy. Sivé bralá vypínajúce sa približne 60 m nad údolím museli odradzovať tých, ktorí by chceli vniknúť do hradu. Umiestnenie pevnosti bolo dobre premyslené. Muselo to byť miesto, ktoré obyvateľom zaisťovalo bezpečnosť a relatívny komfort a odrádzalo votrelcov.

Podľa tradície hrad založil kráľ Kazimír III. Veľký. Predtým sa na Hradnom vrchu vypínal malý drevený hrádok s obytnou vežou postavenou uprostred nádvoria. Jeho pozostatky sa dajú dodnes vidieť medzi stromami pri jednom z chodníčkov, ktoré vedú k hradu. Osud tohto objektu je záhadný. Nevedno kedy vznikol a za akých okolností sa prestal využívať. Nezodpovedané sú aj otázky, či existoval už za čias, keď sa názov Muszyna objavil na stránkach dokumentov, to znamená v roku 1288, alebo bol postavený neskôr, možno až za čias Jana Muskata, krakovského biskupa v rokoch 1294-1320, ktorý venoval veľkú pozornosť opevňovaniu jemu podliehajúcich usadlostí? Pravdepodobne bol zničený zámerne, keď vybudovali hrad.

V máji roku 1288 kancelária kniežaťa Leška Čierneho vystavila dva dokumenty, v ktorých sa spomína Muszyna, ako jeden z predmetov sporu medzi krakovským biskupom Pavlom z Przemankowa a dedičmi po Wyszovi z Niegowic erbu Półkozic, krakovského kanonika a scholastika krakovskej katedrály. Wysz, ktorý po manželkinej smrti vstúpil do kňazského stavu, zapísal svoj majetok, vrátane Muszyny, vyššie spomenutému biskupovi. Tento závet napadol Wyszov synovec, Mironieg, ktorý sa oženil s jeho vnučkou Bohuslavou. V zmysle uzatvorenej dohody ostali sporné dediny, vrátane obce Muszyna, v správe krakovského hierarchu. Dokumenty jasne hovoria o obci Muszyna, naopak mlčia o hrádku, je teda možné, že vtedy ešte naozaj neexistoval. Keď sa biskup Jan Muskate vzoprel Vladislavovi Lokietkovi, muszynské majetky prepadli v rámci reštrikcií v prospech panovníka. Majetkom kráľa ostali zrejme až do začiatku 15. storočia, kedy sa opäť dostali do vlastníctva cirkvi. Približne v polovici 14. storočia Kazimír III. Veľký založil v Muszyne mesto a zrejme tiež poručil výstavbu murovanej strážnej pevnosti. O tomto období v dejinách hradu nevieme veľa a naše vedomosti na túto tému ostanú určite skromné, nakoľko gotický hrad bol skoro úplne zničený počas vpádu Maďarov v roku 1474 ako aj v dôsledku neskoršej renesančnej prestavby.

Je pravdepodobné, že najskôr postavili niekoľko poschodovú vežu spevnenú v rohoch mohutnými vzperami - jej pozostatky môžeme vidieť ešte aj dnes. Nepochybne počas tej istej stavebnej akcie, ale neskôr ako vežu, začali stavať hradby, ktorými obkolesili skoro celú plochu južného okraja Koziejówki. Majú lichobežníkový pôdorys a výšku približne 60 metrov pri maximálnej šírke približne 30 metrov. Avšak tento ambiciózny zámer nebol vtedy úplne dokončený. Približne v polovici dĺžky naplánovaných obranných hradieb bol vybudovaný silný vonkajší múr, ktorý hrad uzatvára od západu a základy mimo neho boli zasypané zeminou.

Areál komplexu oddeľovala od zvyšku vrchu suchá priekopa, ktorá vznikla prehĺbením prirodzeného poklesu terénu. Do vnútra viedol drevený most, ktorého posledný úsek bol zrejme padací. Bohužiaľ, doteraz sa nepodarilo lokalizovať bránu. Mohla sa nachádzať v severnom, najhrubšom múre bašty. O tom, ako vyzerala zástavba vnútornej časti na začiatku fungovania komplexu vieme málo. V 1. polovici 15. storočia nebol objekt v najlepšom stave a vyžadoval si zásadné opravy. O jednej z nich sa hovorí v liste z roku 1454, ktorým sa obrátil správca územia Jan z Wielopola na bardejovských radných. Popisoval v ňom zúfalý stav, v akom sa nachádza približne jedna štvrtina hradu, zdôrazňoval nevyhnutnosť opravy hradieb aj v časti základov a žiadal o poskytnutie piva pre ľudí, ktorí pracovali dokonca aj v noci.

Život v pevnosti z 15. storočia ubiehal spôsobom typickým pre pohraničné hrady. Obyvatelia hliadkovali hranicu, vyberali mýto od kupcov, ktorí smerovali do Uhorska, prenasledovali bandy lúpežníkov alebo aj chodili do susedného Uhorska lúpežne prepadávať tamojších kupcov a mešťanov. Ako je vidieť, niektorí správcovia Muszyny boli známi svojim dobrodružným životom.

Roku 1474 napadli Muszynu Maďari na čele s Tomášom Tarczayom a hrad zničili. Archeológovia, ktorí v ňom už niekoľko rokov uskutočňujú vykopávky, objavili stopy tohto vpádu. Obhorené a spálené kamene zo zrúcanín múrov a výška, kam siahajú stopy zhoreniny, svedčia o mohutnom požiari, ktorý pohltil zástavbu a určite oslabil múry tak, že sa buď zrútili samé od seba, alebo ich museli rozobrať. Dajú sa zistiť aj stopy obliehania. Niekoľko desiatok hrotov šípok do kuší, ktoré ležia pod hradbami, časti hlavní hákovníc, kamenné a kovové gule dotvárajú predstavu o masívnom ostreľovaní hradu. Obliehajúci stratili pod hradbami tiež osobné predmety a mince.

Po skončení vojenského ťaženia sa rozhodlo o obnove hradu. Práce, podľa ustanovení dohody uzatvorenej v Spišskej Starej Vsi, mali financovať Maďari. Výstavba trvala dlhé roky. V dokumente z 5. februára 1488 sa uvádza, že správcu krakovskej diecézy, Stanislava zo Świeradzic aj členov kapituly zaviazali poslať do Muszyny delegáta, aby dohliadal na práce. Na pôvodnom pôdoryse postavili vtedy hradby takmer od základov a z južnej strany k nim pristavili obytný rizalit. K západnému múru pristavili obytnú budovu s tromi miestnosťami na najnižšom poschodí, ktorá mala rezidenčný charakter a vybudovali nejaké miestnosti v prostrednej časti komplexu. Obnovili tiež dvojizbovú budovu pri východnom múre, v ktorej deliace steny a vonkajšia stena bola postavená z dreva oblepeného hlinou. V obidvoch miestnostiach objavili pozostatky vykurovacích telies – pecí a otvorených ohnísk. Archeológovia objavili v severnej miestnosti zvyšky veľkej kuchynskej pece so spodnou časťou obloženou drevom. Takmer dvesto rokov neskôr opísali pec s podobnou konštrukciou v inventári biskupského sídla, ale nepredbiehajme dobu.

V roku 1508 sa práce blížili ku koncu. Vtedajší správca biskupského panstva (tzv. biskupi klucz sądecki) a správca územia Muszyny, Mikuláš Lapispataky sa obrátil listom na správcu územia Bardejova, Alexa Glecknera so žiadosťou, aby mu zjednal majstra na vyhotovenie kamenných zárubní a okenných ostení. Správca jasne určoval rozmery otvorov, naznačujúc, že by sa mali spraviť simplici et forti, ut ad castrum (jednoducho a pevne ako v pevnosti). Zároveň mali byť také ako na bardejovskej radnici, to znamená vyhotovené v renesančnom slohu. Do našich čias sa zachovalo iba niekoľko malých častí tohto kamenárskeho diela. Nie veľmi početné nálezy, ktoré objavujú v zemi počas vykopávok, umožňujú domnievať sa, že hrad dokončili s prepychom hodným krakovských biskupov. Interiéry zdobili prvky z čierneho mramoru a prepychové pece. Muszynské kachle v mnohom pripomínajú tie, ktoré nájdeme na krakovskom Waweli, a ktoré pochádzali z dielne Bartoša, slávneho majstra kachliara z mesta Kazimierz pod Krakovom, ktorý pracoval na zákazku kráľa Žigmunta I. Starého. Hlavný vchod do pánskeho domu možno zdobila kamenná tabuľa alebo kartuša s erbom Abdank, ktorej úlomok našli počas vykopávok. Bol to pečatný erb Jana Konarského, krakovského biskupa v rokoch 1503-1525; s jeho osobou je potrebné spájať ukončenie výstavby v renesančnej fáze.

Koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia hrad opäť vyhorel. So stopami intenzívneho požiaru sa archeológovia stretávajú v okruhu takmer celého komplexu. Po tejto pohrome sa už neobnovili obytné budovy, a funkcia hradu sa obmedzila na hliadkovanie. Na úpätí Hradného vrchu postavili rozľahlý komplex s biskupským sídlom, ktorý obývali aj správcovia územných celkov. Avšak na hrad nezabudli. V nariadení biskupa Piotra Gembického z roku 1647 odporúčali opravu striech a budov a pravdepodobne práve vtedy postavili vzpery pri obranných múroch na západnej a severnej strane a opravili základy jednej zo vzpier bašty. Z nariadenia je tiež známe, že na hrade odporúčali udržiavať dvojčlenné strážne hliadky, ktoré sa mali päťnásobne posilniť v čase nebezpečenstva. Hrad pripravovali aj na obranu počas “švédskej potopy” v roku 1655. Zhromažďovali trámy (hranoly) a veľké kamene. Avšak neskôr písomné pramene o pevnosti mlčia. Neuvádzala sa v inventároch neskorších vizitácií muszynského majetku. V dobe prevzatia majetku biskupov rakúskymi úradmi v roku 1781 sa už musel hrad nachádzať vo veľmi schátranom stave, keďže nebol označený na rakúskej mape od Miega (1772-1782), a na katastrálnom pláne z roku 1846 sa na mieste jeho polohy objavila iba signatúra vedľa názvu „Hradisko”. Takýto termín sa používal v staropoľskom jazyku na označovanie objektov, ktoré už neexistujú. V 19. storočí bola malebne situovaná zrúcanina predmetom záujmu mnohých milovníkov domorodých starodávnych pamiatok. Hrad sa mnohokrát objavoval v literárnych opisoch (Sz. Morawski, M. Maciszewski) a na kresbách, hoci často len pri príležitosti skicovania mestskej zástavby (o. i.: B. Z. Stęczyński, N. Orda, J. Matejko). K týmto prácam však treba pristupovať veľmi kriticky, z pohľadu umeleckej fantázie ich tvorcov.
Zrúcaniny muszynského zámku niekoľkokrát skúmali archeológovia. Ich práce boli zamerané predovšetkým na odhaľovanie hradieb, ktoré sa takmer úplne nachádzali pod zemou. Vďaka ním možno v dnešnej dobe vidieť na povrchu značné úseky obrannej hradby a sčasti aj zástavbu v jeho vnútri. Ale výkopové práce sa neobmedzujú iba na odhaľovanie múrov. Dôkladnému rozboru sa podrobuje aj hlina a pamätihodnosti, ktoré sa v nej nájdu. Najmä ony sú zdrojom informácií o stavebných prácach, vpádoch, požiaroch a spôsobe života obyvateľstva a umožňujú poskladať dohromady doteraz nepoznané dejiny hradu.

Počas mnohoročných archeologických prác sa našlo viac ako desať tisíc úlomkov keramických nádob a kachlí. Medzi nimi sa našla veľmi dekoratívna keramika pôvodom z Čiech a Uhorska. Vykopalo sa tiež niekoľko tisíc kusov kovových predmetov, hlavne ručne kovaných klincov, plechov a prútov. Veľmi bohatý je súbor militárií, najmä príslušenstva kuší (hroty šípok do kuší, háky na napínanie tetivy), ale medzi náleziskami sú tiež v Poľsku vzácne časti hlavní hákovníc, jedného z najstarších typov strelnej zbrane. O používaní strelnej zbrane nasvedčujú tiež kovové gule s rôznymi kalibrami a pazúriky z kremeňa, ktoré sa používali na kresanie ohňa pri zapaľovaní strelného prachu. Z konského výstroja a výzbroje pre jazdca často objavovali podkovy, zubadlá, časti ostrôh a strmeňov. Z častí odevu a ozdôb je potrebné uviesť spony opaskov s rôzne vytvarovanými rámami, prstene a obrúčky, vrátane jednej s gotickým nápisom v nemčine „hilf gott maria” (Pomáhaj Bože, Panna Mária), ktorú zaiste stratil jeden s vojakov armády Tomáša Traczaya v roku 1474 pri útoku na hrad. Avšak k najcennejším nálezom patrí kovanie remeňa knižného zapínania ozdobené gotickým písmenom „S”. Medzi nálezmi sa tiež nachádza niekoľko uhorských a poľských mincí, o. i. kráľa Vladislava Varnenčíka, Ladislava Pohrobka, Mateja Korvína, Jána I. Albrechta a Vladislava III. Wazu.

Práce na hrade pokračujú. Každá nová sezóna výskumov prináša ďalšie, niekedy udivujúce nálezy a hoci výskumy pokračujú, už teraz možno konštatovať, že to nebola, prinajmenšom v renesančnom období, iba pohraničná pevnosť, ale bola tu snaha postaviť hrad rovnako obranný, ako aj moderný, zariadený podľa najnovšej módy, ktorý zodpovedal postaveniu jeho majiteľov – krakovských biskupov.

Hrad Muszyna má samozrejme svoje povesti o hlbokých pivniciach, o pokladoch, ktoré sú v nich ukryté a o tajnom priechode na námestie. A pretože sa v každej legende skrýva zrnko pravdy, môže nás ešte nejedným prekvapiť.